Náhrobky

Náhrobky na cintoríne sú vyjadrením konzervatívneho vkusu členov bratislavskej židovskej komunity. Môžeme konštatovať relatívnu skromnosť vo formách, veľkostiach aj umeleckom prevedení náhrobkov. V jednotlivých sekciách sa dodržiaval prísny raster usporiadania hrobov a ani v jednej časti nedošlo k alokácii výrazne väčšej plochy na hrobové miesta prominentných zosnulých. V porovnaní s inými veľkými mestskými cintorínmi tohto obdobia (Viedeň, Budapešť, Praha) tu nenachádzame žiadne výpravné rodinné mauzóleá alebo luxusné náhrobky.

Tretí typ náhrobkov sú typické obelisky, s ktorými sa stretávame od konca 19. storočia do predvojnového obdobia. Ako materiál sa na ne často používal tmavý granit. V rámci cintorína nájdeme niekoľko náhrobkov s motívom zlomeného stĺpa na sokli. Boli typické pre detské hroby. Jeden náhrobok používa ako ústredný motív vázu na sokli. Pri moderných náhrobkoch ide často o pomníky s náhrobnou doskou a vertikálnou epitafnou doskou. Niektoré majú modernú neštandardnú formu.

Z hľadiska použitého materiálu sa pri najstarších náhrobkoch stretávame s vápencom a pieskovcom, neskôr žulou. Pri luxusnejších náhrobkoch s vápencom v kombinácii s mramorom. Neskôr pri drahších náhrobkoch dominovali žula a čierny granit. Pri povojnových hroboch nájdeme umelý kameň kombinovaný s prírodným kameňom. V nedávnej dobe pribudli ónyxové náhrobky.

Na náhrobkoch býva zobrazený krčah, ktorý označuje hroby levitov. Leviti sú potomkami kňazského kmeňa Levi, ktorí v Jeruzalemskom chráme asistovali kohénom. V tradičných synagógach umývajú kohénom pred požehnaním ruky a dostávajú druhé predvolanie k Tóre. Pozoruhodný je motív leva v pohybe na náhrobku Judu Leib Ber Berlina (sekcia 4, rad 33, č. 5). Bol pochovaný v roku 1853 a jeho náhrobok patrí k najstarším na cintoríne. Symbolom kmeňa Juda je lev, ktorý je tiež symbolom kráľa Dávida a ten takisto pochádzal z tohto kmeňa. V niektorých prípadoch sa stretávame so symbolom smutnej vŕby.