Morfológia

V rámci areálu platí sociálna diferenciácia, niektoré sekcie boli viac prominentné, niektoré menej. Platí jednoduché pravidlo: čím je sekcia ťažšie prístupná (vzdialenosť od vstupu, prudký svahovitý terén), tým je menej lukratívna. V týchto častiach cintorína sa potom viacej pochovávali sociálne slabší členovia komunity, mimobratislavskí zosnulí, utečenci, emigranti alebo obete epidémií (sem môžeme zaradiť hroby z roku 1918, keď sa šírila španielska chrípka). Mnohé hroby z tohto obdobia nemajú náhrobky.

V sekciách 2 a 4 sú špeciálne časti vyhradené pre hroby kohénov. V niektorých sekciách sa uplatňovalo pravidlo oddeleného pochovávania mužov a žien. V tridsiatych rokoch sa používalo hlavne delenie na výlučne mužské rady a ženské rady. Ak bol rad zmiešaný, mužskú a ženskú časť oddelili vynechaním jedného hrobového miesta (napr. sekcia 3, rad 1). Medzi najprominentnejšie časti cintorína môžeme zaradiť sekcie 4, 6 a 7, kde sa nachádzajú hroby rabínov a iných významných osobností z komunity. Hroby príslušníkov rodín Bettelheim a Pappenheim sú skoncentrované na dvoch miestach. Hroby manželiek rabínov sa tiež často grupovali. V niektorých prípadoch boli prominentní zosnulí prevezení za účelom pohrebu do Bratislavy (Ignatz Deutsch z Badenu pri Viedni, Chaim Sofer z Pešti).