Dom smútku

Ústredným objektom cintorína je dom smútku, ktorý tiež býva označovaný ako ceremoniálna hala alebo bet tahara [dom očisty]. V objekte sa vykonáva očista tela zosnulého pred pohrebom. Telo sa zabalí do pohrebného rúcha a prekryje plátnom alebo vloží do rakvy z nehobľovaného dreva. Starý dom smútku stál na južnom kraji dnešnej sekcie 4. Trojpodlažný objekt v neorománskom slohu slúžil ako reprezentatívny vstup do areálu cintorína, miesto pohrebných rituálov, ako aj priestory pohrebného bratstva Chevra kadiša, ktoré malo v bratislavskej komunite významné postavenie. Budova bola zbúraná v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Do areálu cintorína sa vstupuje cez veľkú betónovú terasu s nástupným schodiskom a rampou v  tvare U. Úlohou tejto stavby bolo vyriešiť prístup do areálu v svahovitom teréne. Pozdĺž južného okraja cintorína bol vybudovaný dlhý oporný múr, ktorý rieši terénnu nerovnosť medzi úrovňou cintorína a cestnou komunikáciou pod areálom. Terasa a múr boli realizované v rokoch 1936 – 1937 podľa projektov architekta Josefa Konrada.

V rokoch 2008 – 2013 boli dom smútku a priľahlá terasa obnovené vďaka finančnej pomoci Nadácie SPP, Ministerstva kultúry SR, Cahnman Foundation a súkromných sponzorov. Autorom projektu pamiatkovej obnovy bola architektonická kancelária studio b52 pod vedením Ing. arch. Jána Lukáča (1958 – 2015).