Ortodoxný cintorín

História ortodoxného cintorína siaha do roku 1845, keď Chevra kadiša židovskej komunity zakúpila za 18 000 zlatých nové pohrebisko. Prvý pohreb sa uskutočnil 4. februára 1846. Areál rozšírili prikúpením susedných parciel v rokoch 1869 a 1926. Starý cintorín uzavreli v roku 1846 – zachoval sa z neho iba fragment, ktorý je dnes známy ako Pamätník Chatama Sofera. Ostatné hroby zo starého cintorína preniesli do spoločného hrobu za domom smútku. Ortodoxný cintorín počas komunistického režimu chátral, pretože komunita nemala finančné prostriedky na jeho údržbu. Židovská náboženská obec Bratislava dnes areál postupne obnovuje.

Dom smútku postavili v rokoch 1928 – 1929 podľa plánov architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia. Elegantná moderná dvojpodlažná budova má rovnú strechu a striedme fasády. Nad vstupom do obradnej miestnosti sa nachádza široké pásové okno – symbol medzivojnovej modernej architektúry. Interiér nemá žiadne dekorácie, čisté sivé steny a podlaha s charakteristickým čierno-bielym šachovnicovým motívom obradnej sieni a miestnosti tahary dodávajú dôstojnú atmosféru. Do areálu sa vstupuje cez veľkú betónovú terasu s nástupným schodiskom a rampou v tvare U. Areál cintorína je národnou kultúrnou pamiatkou a pod číslom 10624/1-6 je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.