Neologický cintorín
Neologický cintorín patrí Židovskej náboženskej obci Bratislava, ktorá je následníkom oboch židovských komunít, ktoré pôsobili v našom meste do druhej svetovej vojny. Menšia, neologická židovská obec, vznikla odštiepením od materskej židovskej komunity. Obec si založila vlastné inštitúcie, synagógu a vzdelávacie inštitúcie a tiež pohrebné bratstvo Chevra kadiša. V roku 1873 Chevra kadiša zakúpila pozemok pre pohrebisko na Karloveskej ceste.
Areál cintorína s okolo 2000 hrobmi má tvar predĺženého obdĺžnika. Areál sa rozprestiera na miernom svahu s juhozápadnou orientáciou, zadná časť je strmšia. Hroby sa delia na tri sekcie, v prednej časti sa nachádzajú výpravné hrobky. Sekcia pre kohénov sa tiahne medzi sekciou II a III. Na cintoríne sú pochované významné osobnosti slovenskej kultúry, architekti Eugen Bárkány (1885 – 1967) a Artur Szalatnai-Slatinský (1891 – 1961). V areáli stojí dom smútku s pamätnou tabuľou padlých vojakov v prvej svetovej vojne.
V južnej časti areálu pri vstupe sa nachádza dom smútku. Jednoduchý voľne stojaci objekt sa skladá z troch častí, v strednej je obradná sieň. Budova s neo-románskymi oknami je voľne inšpirovaná historizujúcou architektúrou 19. storočia. Zadná veranda objektu sa otvára do cintorína. Nachádza sa tu pamätná tabuľa padlých vojakov v prvej svetovej vojne. Areál cintorína je národnou kultúrnou pamiatkou a pod číslom 10625/0 je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
